Preskočiť na obsah

Louis de Funès

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Louis de Funès
Louis de Funès v roku 1970
Celé menoLouis Germain David de Funès de Galarza
Narodenie31. júl 1914
Courbevoie, Francúzsko
Úmrtie27. január 1983 (68 rokov)
Nantes, Francúzsko
PrezývkyFufu
Povolanieherec, komik
Roky pôsobenia1945  1982
ManželkaGermaine Louise Elodie Carroyer (1936  1942)
Jeanne Barthelémy de Maupassant (1943  1983)
DetiDaniel
Patrick
Olivier
OtecCarlos Luis de Funès de Galarza
MatkaLeonor Soto Reguera
Výška1,64 m
Oficiálna webstránkalouisdefunes.com

Louis de Funès, celým menom Louis Germain David de Funès de Galarza, (* 31. júl 1914, Courbevoie, Francúzsko  27. január 1983, Nantes bol francúzsky herec a komik.[1][2] Po účinkovaní v takmer stopäťdesiatich filmoch bol jedným z najznámejších komických hercov francúzskej kinematografie druhej polovice 20. storočia a taktiež dosiahol najlepšie finančné výsledky vo francúzskej kinematografii od 60. do začiatku 80. rokov 20. storočia.[3]

Louis de Funès sa narodil 31. júla 1914 vo francúzskom meste Courbevoie. Jeho rodičia boli Španieli, ktorí zo španielskej Sevilly do Francúzska utiekli v roku 1904, pretože rodina s ich svadbou nesúhlasila. Jeho otec bol v Španielsku známy advokát, po príchode do Francúzska sa stal brusičom diamantov. Louis v mladosti rád kreslil a hrával na klavír. Ovládal francúzštinu, španielčinu a angličtinu. Než sa stal hercom, vystriedal rad zamestnaní: bol kožušník, dekoratér, aranžér, účtovník, predavač. Do showbiznisu vstúpil koncom tridsiatych rokov ako pianista v parížskej štvrti Pigalle. Tu rozosmieval svoje publikum vždy, keď urobil grimasu. Rok navštevoval hereckú školu Le Cours Simon. Tu si okrem iných spravil kontakty s Danielom Gélinom. V roku 1936 si zobral Germaine Louise Elodie Carroyerovú, s ktorou mal jedno dieťa, syna Daniela. Pár sa rozviedol v roku 1942. Za nemeckej okupácie počas 2. svetovej vojny pokračoval v štúdiách na hudobnej škole. Tu sa zamiloval do sekretárky menom Jeanne Barthelémy de Maupassant, ktorá sa zamilovala do „mladého muža, ktorý hral jazz ako boh“. V roku 1943 sa zobrali a mali dvoch synov: Patricka, narodeného 27. januára 1944, a Oliviera, narodeného 11. augusta 1949.[4][5]

Začiatok kariéry

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred kamerou sa po prvýkrát objavil v roku 1946 vo filme Pokušenie z Barbizonu (La tentation de Barbizon). Išlo o epizódnu rolu a vo filme sa celkovo objavil len po dobu menej ako 40 sekúnd.[4] Počas nasledujúcich 20 rokov účinkoval v 130 filmových rolách. Kým dostal ponuku na prvé hlavné roly, hral vo viac ako 80 filmoch. Medzi rokmi 1945 a 1955 sa objavil v 50 filmoch, väčšinou ako komparz. V roku 1954 hral vo filmoch ako Poprask v kabarete a Baránok s piatimi nohami. Okrem filmu sa venoval aj dabingu a hrával v divadle.

Prelom v kariére

[upraviť | upraviť zdroj]

Prelom v kariére nastal v roku 1956 vďaka známej komédii parodujúcu druhú svetovú vojnu Naprieč Parížom. Jeho ďalším úspechom bol film Pouic-Pouic z roku 1963 v réžii Jeana Giraulta. Rola v tomto filme mu zabezpečila úspech. V roku 1965 sa objavil vo veľmi úspešnej filmovej komédii Smoliar. Dvojica Funès-Bourvil sa o rok neskôr objavila aj vo filme Veľký flám. Išlo o mimoriadne úspešný film, ktorý si pozrelo vo francúzsku 17,27 milióna divákov.[4][6]

Žandár zo Saint-Tropez či komisár Juve

[upraviť | upraviť zdroj]

Skutočne slávnym sa stal ale až omnoho neskôr, v zrelom veku. Celú Európu si získal rolou nervózneho strážnika Cruchota v sérii komédií o žandárovi zo Saint-Tropez a ako komisár Juve, prenasledujúci záhadného Fantomasa.

Zatiaľ čo vo Francúzsku bol veľa rokov enormne úspešný, v USA bol takmer neznámy s výnimkou komédie Dobrodružstvá rabína Jakoba z roku 1973. V Československu jeho popularite napomohol vynikajúci dabing Františka Filipovského. V slovenskom znení ho v niektorých filmoch nadaboval herec Ľubo Gregor.[7]

Jeho herecký štýl sa opieral o živelnú komiku a neuveriteľné mimické a gestické schopnosti, ktoré mu vyniesli prezývku Muž tisícich tvárí. Svoje typické grimasy odpozeral z grotesiek s káčerom Donaldom.

Louis de Funès miloval svoju rodinu, záhradu a film. Žil na zámku Clermont na Loire pri Nantes, rád trávil čas vo svojom rozáriu. Šľachtiteľ Meilland pomenoval na jeho počesť jednu zo svojich odrôd „Louis de Funès“.

De Funès mal problémy so srdcom a s každou svojou rolou, v ktorých predstavoval rôzne cholerické postavy, riskoval srdcový infarkt, ktorý prekonal po skončení natáčania filmu Dobrodružstvá rabína Jakoba a na ktorý nakoniec 27. januára 1983 taktiež zomrel.[8]

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Herecká filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1954  Mam'zelle Nitouche
  • 1954  Les intrigantes
  • 1954  Huis clos
  • 1954  Les hommes ne pensent qu'à ça
  • 1954  Fraternité (TV)
  • 1954  Escalier de service
  • 1954  Les corsaires du Bois de Boulogne
  • 1954  Le chevalier de la nuit
  • 1954  Le blé en herbe
  • 1954  Ah! Les belles bacchantes
  • 1954  Poisson d'avril
  • 1953  Mon Frangin du Sénégal
  • 1953  Faites-moi confiance
  • 1953  Le secret d'Hélène Marimon
  • 1953  Capitaine Pantoufle
  • 1953  Légère et court vêtue
  • 1953  Au diable la vertu
  • 1953  Dortoir des grandes
  • 1953  L'étrange désir de Monsieur Bard
  • 1953  Le rire (film)|Le rire
  • 1953  La vie d'un honnête homme
  • 1952  La putain respectueuse
  • 1952  L'amour n'est pas un péché
  • 1952  Moineaux de Paris
  • 1952  Le huitième art et la manière
  • 1952  Monsieur Leguignon Lampiste
  • 1952  Monsieur Taxi
  • 1952  Je l'ai été trois fois
  • 1952  Elle et moi
  • 1952  Innocents in Paris
  • 1952  La fugue de Monsieur Perle
  • 1952  Agence matrimoniale
  • 1952  Les dents longues
  • 1952  Ils étaient cinq
  • 1952  Les sept péchés capitaux
  • 1951  Adresát neznámy
  • 1951  Folie douce
  • 1951  L'amant de paille
  • 1951  Le dindon
  • 1951  Pas de vacances pour Monsieur le Maire
  • 1951  La poison
  • 1951  Le roi du bla bla bla
  • 1951  Champions Juniors
  • 1951  La rose rouge
  • 1951  Sans laisser d'adresse
  • 1951  Boîte à vendre
  • 1951  Boniface Somnambule
  • 1951  Bibi Fricotin
  • 1951  Un amour de parapluie
  • 1951  Les joueurs
  • 1951  Knock
  • 1950  Adémaï au poteau-frontière
  • 1950  La rue sans loi
  • 1949  Le jugement de Dieu
  • 1949  Je n'aime que toi
  • 1949  Un certain monsieur
  • 1949  Pas de week-end pour notre amour
  • 1949  Rendez-vous avec la chance
  • 1949  Au revoir M. Grock
  • 1949  Millionnaires d'un jour
  • 1949  Mission à Tanger
  • 1949  Mon ami Sainfoin
  • 1949  Vient de paraître
  • 1948  Du Guesclin
  • 1947  Croisière pour l'inconnu
  • 1947  Antoine et Antoinette
  • 1946  Dernier refuge
  • 1946  Six heures à perdre
  • 1945  Pokušenie Barbizonu

Režijná filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podiel na scenári

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Louis de FUNÈS [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. CINEFICHES : Cinéma, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. Archivované 2023-07-15 z originálu.
  3. TRAVERS, James. Biography and filmography of Louis de Funès [online]. frenchfilms.org, 2015-01-01, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  4. 1 2 3 Resin statues | Infinite Statue [online]. www.infinitestatue.com, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online. Archivované 2019-01-12 z originálu.
  5. Louis de Funès [online]. IMDb, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  6. LOUIS DE FUNES BOX OFFICE [online]. BOX OFFICE STORY, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
  7. Louis de Funès [online]. www.dabingforum.sk, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
  8. PUREPEOPLE. Louis de Funès : De quoi est mort le mythique héros du Grand Restaurant ? [online]. www.purepeople.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]